Poloha

     Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora (49°36´54´´ s. g. š.) je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Tieto okresy tvorí dohromady 63 samosprávnych obcí, z toho sú 4 mestá.

     Zo severu a z východu ho ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Povrch

     Najvyšším vrchom Oravy je Baníkov (2178 m n. m.), ktorý sa nachádza v hrebeni Západných Tatier. Najvyšším vrchom celého flyšového pásma je Babia Hora (1725 m n. m.).
Podľa horopisného členenia územie Oravy patrí do subprovincie Vonkajších Západných Karpát (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda), len územie Západných Tatier patrí do subprovincie Vnútorných Západných Karpát (Roháče).
     Z geografického prehľadu vyplýva, že na opisovanom území majú prevahu flyšové pohoria. Geologicky veľmi zaujímavé a dôležité je tu bradlové pásmo a jadrové pohoria vo východnej časti.

Podnebie

     Územie regiónu Orava leží zväčšej časti v chladnej oblasti. Iba dolina rieky Orava má o niečo teplejšie podnebie a patrí do mierne teplej oblasti. Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku je v dlhodobom priemere január. Najteplejší mesiac je júl.
 

Vodstvo

     Významnou riekou nášho regiónu je rieka Orava. Táto rieka má dve zdrojnice: Bielu Oravu a Čiernu Oravu (už iba na území Poľska), ktorých sútok bol pri obci Ústie; dnes je zaliaty vodnou nádržou Orava. Za zdrojnicu Oravy možno považovať i rieku Oravicu. Významnými prítokmi je Hruštínka, Studený potok a Jelešňa. Orava ústi do rieky Váh pri Kraľovanoch.
     Najväčším vodným dielom na Orave je Oravská priehrada. Hydrografické pomery Oravy ovplyvnili jej vybudovanie a aj vyrovnávacej vodnej nádrže pri Tvrdošíne. Vznikla na území bývalých šiestich obci (Ľavkov, Osada, Slanica, Hámre, Ústie nad Oravou a časť Námestova). Jej prvoradý význam spočíva v regulácií prietoku na Váhu a v zmierňovaní nebezpečenstva povodní. Okrem toho slúži aj na výrobu elektrickej energie. Uprostred jazera sa nachádzajú dva ostrovy – Slanický a Vtáčí. Vodná nádrž Orava má rozlohu 35 km2 a objem 350 mil. m3 vody.

Obyvateľstvo a sídla

     Orava má 125 000 obyvateľov, hustota zaľudnenia je 75,6 obyvateľov/km2. Žije tu viac mužov ako žien. Na Orave žije 35% ľudí v mestách. Najväčšie mesto je Dolný Kubín (19 662 obyvateľov), potom nasledujú mestá Tvrdošín (9 340), Námestovo (8 058) a Trstená (7 539). Najväčšia vidiecka obec je Zakamenné- má 4534 obyvateľov. Najmenšia obec je Osadka- 155 obyvateľov. Najdlhšia dedina je Oravská Polhora- 12 km.